Ja sám!

Príde deň, kedy dieťa prejaví záujem o lyžičku, ktorou ho kŕmime, a bude sa s jej pomocou chcieť kŕmiť samo. Akonáhle s našou pomocou zaženie najväčší hlad, je načase zapojiť ho do hry. Keby sme to urobili hneď, hladné dieťa by bolo po chvíľke neúspešných pokusov nielen stále hladné, ale navyše frustrované. Preto sprvu kŕmime sami a až po chvíli dieťaťu dáme jeho vlastnú detskú lyžičku. Lyžička by mala byť ľahká a plastová, teda pre dieťa bezpečná, a zvolený pokrm taký, aby ho na lyžičke zostalo dosť aj po zásahu malých, neobratných ručičiek, teda napríklad hustý jogurt, kaša, zeleninové pyré.

Jedlo nie je hra

Jeme zásadne pri stole a na jedlo sa plne sústredíme. Nerozptyľujeme sa, neodbíháme. Za každé úspešné strefení sa jedlom do úst dieťa pochválime a povzbudíme k ďalším pokusom. Spočiatku neriešime úchop, na to bude čas o dosť neskôr, až bude dieťa lepšie spolupracovať. Pre prvé samostatné pokusy o kŕmenie volíme chvíle, kedy dieťa nie je príliš unavené, preťažené.

A čo tá spúšť okolo?

Predstava neporiadku, rozpapraného jedla na stole, na oblečení, vo vlasoch aj po stenách býva niektorým mamičkám natoľko proti srsti, že pokusy o samostatné kŕmenie odkladajú a odkladajú. Netreba sa báť, treba sa len dobre pripraviť. Igelitový obrus, umývateľná stolička, poriadny podbradník a teplá voda zmôžu veľa. Vážne. O krôčik samostatnejší dieťa, nadšené z toho, čo nového sa učí, za trochu upratovania rozhodne stojí.